Otvorený trh dusia regulácie

ENERGETIKA Na účtoch za elektrinu stále platíme politické rozhodnutia. Podporujeme tak i baníkov

Otvorený, no preregulovaný. Ceny komodity na veľkoobchodnom trhu sú síce nižšie, no nie tak celkom pri pohľade na faktúry v schránkach odberateľov. Aj tieto dva paradoxy môžu definovať desať rokov liberalizovaného trhu s elektrinou. A práve presun výhod liberalizácie z komoditného trhu viac na zákazníkov by malo byť výzvou do budúcnosti. No naráža na viacero aspektov.

Porovnanie pokrivkáva

"Od liberalizácie sa očakávala cenová výhoda pre koncových zákazníkov. Môžeme diskutovať, či priniesla takýto benefit v plnej miere," vyhlásil na HN fóre Michal Hudec, analytik spoločnosti energy analytics. Podľa jeho slov totiž najmä dodávatelia v segmente domácností sú viazaní rôznymi  regulačnými predpismi. "Je teda sporné, či táto slovenská podoba liberalizácie naozaj dnes prináša plnohodnotný prínos pre zákazníka," uzatvára.

Na nadmerné regulácie, ale aj na neúmerné množstvo administratívy, nepoukazujú iba analytici. Hovoria o nich aj samotní dodávatelia. Napríklad na zmenu dodávateľa elektriny na Slovensku je potrebných 21 dní, v Českej republike na to stačí polovičný čas. Každý z dodávateľov musí od zákazníka žiadať papier, že rozumie 14 stranám obchodných podmienok, vykazovať množstvo informácií, a tak by sa dalo pokračovať.

Dobrovoľný výberca poplatkov

Špecifický problém pre dodávateľov predstavuje povinnosť vyberať poplatky aj za ostatných účastníkov na trhu. Odberateľ totiž na jednej faktúre platí rôzne zložky  a samotná dodávka elektriny je len jednou z nich. Ostatné zložky putujú na účty napríklad výrobcom energie. Zároveň zákazník touto cestou uhrádza poplatok za distribúciu… "No tieto peniaze vyberá dodávateľ a ten musí ďalej odvádzať celý objem peňazí," vysvetľuje Libor Láznička, riaditeľ úseku vývoja spoločnosti Sféra. Bez ohľadu na neplatičov.

Rovnaký problém je v prípade veľkoodberateľov, kde dokonca zálohy za distribúciu platí dodávateľ vopred. Práve rôzne zložky faktúry sú druhým problémom trhu s elektrinou. Komodita predstavuje asi len tretinu z celkovej sumy, druhú tretinu predstavuje prenos a distribúcia. Posledná asi tretina je tvorená ďalšími sieťovými poplatkami. "Dôvod vysokej výslednej ceny nie je cena elektriny, ale ten zvyšok.

"Analyzovali sme sieťové poplatky a slovenské nám vychádzajú ako jedny z najvyšších. A to je časť, na ktorú sa treba zamerať," pridáva sa Lívia Vašáková, ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

V cene za elektrinu sa totiž u nás platí aj za viacero politických rozhodnutí. Výslednú sumu zvyšuje podpora obnoviteľných zdrojov energií, kombinovanej výroby tepla a elektriny, odvod do Národného jadrového  fondu… Zároveň sa do účtov za energiu premieta aj ťažba hnedého uhlia na Slovensku. Tá by bez tejto formy podpory nebola životaschopná.

Sociálna politika

Pri podpore ťažby hnedého uhlia však nemá ísť len o sociálnu politiku a snahu udržať zamestnanosť. Podľa Ľubomíra Kuchtu, riaditeľa odboru palív a energetiky z Ministerstva hospodárstva SR, ide okrem sociálneho aspektu aj o aspekt bezpečnostný. Teda o snahu využívať v energetickom mixe aj domáce zdroje.

K jadru veci

"A za bezpečnostné opatrenia sa vždy platí. Čím si zvyšujeme do určitej miery cenu elektriny," podotýka Ľubomír Kuchta.

Druhý poplatok, ktorým rezort hospodárstva vstupuje do cenotvorby, je odvod do Národného jadrového fondu. Ten spravuje prostriedky určené aj na jadrové elektrárne po skončení ich životnosti. Odvod však podľa Kuchtu je opodstatnený preto, že sa začal vyberať neskôr. Neraz v čase, keď jadrové elektrárne už boli v prevádzke.

celý článok, veľkosť: 2283 kB
Zdroj: Hospodárske noviny, september 2015