Údaje v ekosystéme energetiky

Legislatívne požiadavky, tlak na náklady a rastúca konkurencia sú motorom digitalizácie energetického sektora. Digitalizácia je kľúčovým krokom k dosiahnutiu ambicióznych plánov v oblasti uhlíkovej neutrality. Umožňuje využiť nové technológie a získať potrebné poznatky na riadenie prechodu celého energetického ekosystému. V súčasnosti sme už svedkami postupných zmien na rôznych frontoch, ale stále nedostatočná pozornosť sa venuje zdieľaniu údajov a viditeľnosti kľúčových informácií v rámci energetického sektora.

Aj preto sa tejto téme venoval jeden okrúhly diskusný stôl minuloročnej novembrovej konferencie eFocus s názvom Smart metering/ smart grid: Prichádza doba prosumerová založená na bezpečných dátach. Stretli sa pri ňom:

• Ivan Trup, obchodno-technický riaditeľ, MicroStep – HDO, s. r. o.
• Zsolt Géczi, Regional Account Manager Slovakia, FORTINET
• Tomáš Rajčan, riaditeľ úseku energetiky a priemyslu, IPESOFT, s r. o.
• Libor Láznička, riaditeľ úseku vývoja, SFÉRA, a.s. 

Moderátor okrúhleho stola Jaroslav Kubinec sa na úvod zamyslel nad tým, aké možnosti budú mať odberatelia energií z hľadiska možnosti reklamácie fakturovaných údajov, keďže v rámci transformovaného energetického modelu bude na scéne hneď niekoľko subjektov – agregátor flexibility, dodávateľ energie, spoločenstvo vlastníkov, pričom každý bude mať svoju predstavu o tom, čo by meranie malo predstavovať. „Vznikne naozaj veľmi zložitá situácia a úlohou údajového koncentrátora, resp. hubu bude sprístupniť takéto údaje koncovým odberateľom, aby si mohli pozrieť, z čoho sa fakturovaná položka skladá a či je zostavená korektne,“ myslí si L. Láznička.

Získajú odberatelia prístup k podrobným údajom?

V novovznikajúcej novele zákona o energetike by mali tí odberatelia, ktorí majú nainštalovaný na svojom odbernom mieste inteligentný merací systém (IMS), možnosť získať z neho aj údaje. Podľa Rajčana je to na úrovni VN a VVN reálne možné po dohode  s distribučnou spoločnosťou, pretože IMS je na to aj po hardvérovej stránke pripravené. „A práve na týchto napäťových úrovniach majú údaje z IMS pre koncového odberateľa najväčší význam,“ konštatuje T. Rajčan. „Ako tvorca softvérových riešení by sme možnosť hardvérového rozhrania na IMS aj pre napäťovú úroveň NN uvítali. V rámci plánovanej výmeny IMS budú postupne na trh prichádzať a dostávať sa do distribučnej siete modely, ktoré budú vybavené rozhraním na poskytovanie údajov. Tých možností je viac, či už to budú optické alebo galvanicky oddelené rozhrania, podstatné je, aby sa aj firmy, ktoré sa venujú automatizácii či riešeniam pre budovy, vedeli na takýto IMS pripojiť,“ hovorí I. Trup. Podľa neho by sme si mohli zobrať príklad od našich susedov z Českej republiky, kde aktuálne (november 2021, poz. red.) prebieha výberové konanie na dodávku elektromerov a zároveň s tým diskusia o možnosti inštalácie tzv. relé-boxov; vopred je definovaný komunikačný protokol a spôsob pripojenia a celkovo je už veľmi dobre pripravené celé zadanie.

„S postupujúcim vývojom technológií sa budú aj do rezidenčnej oblasti dostávať elektromery s dátovými rozhraniami,“ konštatuje Trup. „Dnes už síce máme na elektromeroch impulzné výstupy, čiže litera zákona je splnená, ale budúcnosť je v dátových rozhra- niach na IMS.“

Bezpečnosť údajov

Veľkou výzvou bude riešenie už spomínanej bezpečnosti. „Všetky údaje, ktoré budú prenášané v kábloch či cez 4G/5G, musia byť zabezpečené na najvyššej možnej úrovni. Na to treba myslieť už pri návrhu celkovej údajovej a komunikačnej architektúry,“ konštatuje Z. Géczi. Agregátori, ktorí sa v transformovanom energetickom prostredí objavia, budú s veľkou pravdepodobnosťou využívať na prenos údajov týkajúcich sa samotného merania na odbernom mieste, ako aj dispečerských údajov o aktuálnom stave a pod. internet aj rôzne SIM karty. „Robili sme napr. analýzy siete LoRaWAN, ktorá je veľmi proprietárna a menej známa. Len čo sa na prenos použijú otvorené, aj medzi širokou verejnosťou dobre známe siete, riziko zneužitia údajov je podstatne väčšie,“ vysvetľuje Z. Géczi. Na druhej strane je podľa neho aj otázka, nakoľko je zaujímavé takéto údaje od bežného spotrebiteľa odchytiť a zneužiť. Skôr sa terčom útokov stávajú ciele, z ktorých možno niečo aj získať, napr. smerovať útok na samotnú distribučnú sieť.

„Dnes sa už nikto nepozastavuje nad tým, že sa cez mobilný telefón robia finančné transakcie a to je cesta, ktorou by sa mal uberať aj prenos údajov z elektromerov,“ myslí si I. Trup. Práve bankovníctvo a jeho systémy by mohli byť inšpiráciou aj pre sektor energetiky. „Problém merania spotreby ako takej je už vyriešený niekoľko rokov, to, čo sa zmení, bude práve spôsob, akým sa namerané údaje budú dostávať do celého energetického ekosystému. IMS budú certifikované aj z hľadiska bezpečnosti a časom to nebude otázkou dňa,“ hovorí I. Trup.

Minútový vs 15-minútový merací interval

Ďalšou témou, ktorá prišla od účastníkov konferencie, bola zmena intervalu merania z 15 minút na jednu minútu. „Ako odberateľ, ktorý v rámci faktúry za dodávku elektriny platí náklady za službu, rozvoj a prevádzku sústavy, by som očakával, že ak nie je možné cez nejakú mobilnú aplikáciu získať do hodiny údaje o spotrebe, tak je to možné aspoň raz za 24 hodín, ale s minútovým rozlíšením. Opäť to porovnám s bankovým sektorom – dávnejšie sme dostávali výpis z účtu raz mesačne poštou, dnes máme dôvody na to, prečo chceme vedieť o pohyboch na účte takmer v reálnom čase. Druhým dôvodom je, že pomocou kratšieho meracieho intervalu možno výrazne spresniť predikcie. Tie pomôžu pri riešení abnormálnych situácií, ktoré sa určite môžu v sústave objavovať. A tretí dôvod je ten, že ak prídu na trh produkty pre obchodnú flexibilitu, tak 15-minútový merací interval nemusí pre potreby nového dynamického trhu stačiť,“ vysvetľuje I. Trup.

Meranie v minútových či sekundových intervaloch je však realitou aj v súčasnosti a využíva sa tam, kde to dáva najväčší zmysel, napr. pri podporných službách. „Na úrovni klasickej spotreby by bolo fajn, keby začali fungovať 15-minútové intervaly. Ako bežný odberateľ sa zatiaľ nemám veľmi ako dostať k podrobnejším údajom o mojom odbernom mieste na internetovom portáli dodávateľa. Čiže bolo by fajn, keby sme zatiaľ zvládli využitie údajov z 15-minútových meracích intervalov,“ dopĺňa T. Rajčan.

Trh si flexibilitu zreguluje sám

Účastníci okrúhleho stola sa pristavili aj pri tom, či by mala byť služba agregovanej flexibility regulovaná a či by takúto službu mala vytvoriť Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS). „SEPS je jedným zo zákazníkov agregovanej flexibility a definuje pravidlá, ako by sa mala nakupovať. Rozhodne by teda takúto službu nemala definovať. Ďalším zákazníkom je trh a tam nie je čo regulovať. Ide len o to, aby sme dokázali aktivovanú flexibilitu správne vyhodnotiť. Pokiaľ bude mať flexibilita svoje meranie, existuje aspoň potenciál, že bude dobre vyhodnotená,“ hovorí T. Rajčan. Len čo by však meranie bolo vypočítané cez baseline a matematické vzorce, bude potrebné podľa T. Rajčana otvoriť diskusiu, aby takýto model správne fungoval. Minimálne na VN úrovni to podľa neho bude stále o meraní.

„Ak by mal byť proces poskytovania agregovanej flexibility nejakým spôsobom zvrchu ohraničený od ÚRSO, tak rozhodne nie preto, že je to nejaká služba navyše. Je to funkcionalita siete, ktorá nie je určená pre všetkých koncových zákazníkov, ktorí sú teraz ÚRSO prioritne chránení. Čiže agregovaná flexibilita by nemala byť regulovaná, lebo to je vlastne samotný trh,“ konštatuje I. Trup. Na druhej strane sa treba zamyslieť nad tým, čo je regulácia. Tá môže byť vecná alebo cenová. „Vecne by ÚRSO mohol niečo na flexibilite regulovať. Z hľadiska cenovej regulácie to nie je služba, na ktorú by mal niekto monopol. Ak sa niekomu nepáči spôsob práce agregátora A, môže ísť k agregátorovi B. Zmluva s agregátorom môže zjednodušene znieť tak, že bude odberateľovi vyplácať dohodnutý paušál a bude si v danom odbernom mieste robiť napr. s chladničkou čo chce, alebo keď bude mať možnosť regulovať odber chladničky na danom mieste a zarobí na tom, tridsať percent pôjde majiteľovi daného odberného miesta. Tam nie je veľký priestor na reguláciu, tieto podmienky si nastaví samotný trh,“ myslí si J. Kubinec.

IMS a flexibilita nemusí byť pre každého

Od akého výkonu odberného miesta, kde možno zapnúť a vypnúť niektoré zariadenia, je zaujímavé uvažovať o inštalácii IMS a zapojení sa do poskytovania výkonu? I. Trup k tejto otázke z pléna pridal svoju osobnú skúsenosť: „Ak by som to zobral z pohľadu našej firmy, domácnosti s ročnou spotrebou okolo 8 – 10 MWh by teoreticky mohli poskytnúť okolo 3 – 5 kW regulačného výkonu a ak dokážu odložiť spotrebu v niektorej časti dňa, napríklad o dve hodiny, tak v takomto prípade sa inštalácia IMS oplatí. Uvediem príklad: mám nainštalované tepelné čerpadlo, ktoré minimalizuje moju spotrebu elektrickej energie. Celý systém si vylaďujem a pre mňa, prípadne domácnosti s podobným profilom, nie je otázkou, kedy sa inštalácia IMS či iných hardvérových komponentov na zabezpečenie merania a prenosu údajov splatí, pre mňa je podstatné samotné riešenie, ktoré mi prináša nový komfort a ktoré teda má zmysel nainštalovať. Po vzore obchodníkov, ktorí zvyknú okrem samotnej komodity už ponúkať aj bielu techniku či tepelné čerpadlo, si viem predstaviť, že agregátor bude ponúkať služby inštalácie celého meracieho reťazca s novým IMS meradlom a súvisiacim komunikačným hardvérom. A to môže byť súčasťou celého systému, napr. na kúrenie alebo chladenie. Pri debatách o flexibilite bude potrebné zohľadňovať všetkých účastníkov a v konečnom dôsledku to bude končiť pri bankách, ktoré budú poskytovať úvery na také nehnuteľnosti, ktoré budú mať určitú úroveň vybavenia už v štandarde. V budúcnosti to veľmi ľahko môže byť aj schopnosť poskytovať regulačný výkon a zapojiť dané odberné miesto do flexibility.“

T. Rajčan si v tejto súvislosti myslí, že v súčasnosti sa oplatí riešiť flexibilitu na odbernom mieste, kde je k dispozícii regulačný výkon okolo 100 kW. V prípade klimatizácie alebo vykurovania je to už pomerne veľké číslo. „V prvom kroku by bolo zaujímavé podchytiť také zariadenia, ako sú kogeneračné jednotky či batériové systémy. Až potom sa môžeme zaujímať aj o odberné miesta s práčkami či chladničkami. Na druhej strane môžeme riešiť aj koncového odberateľa, ale bez dodatočného hardvérového vybavenia. Keď je totiž motivácia v podobe dynamickej tarifikácie, odberateľ, ktorý doma napríklad nabíja elektromobil alebo hybrid, si potom dokáže riadiť spotrebu tak, aby mal účet čo najnižší. To zatiaľ nie je o chladničkách, ale o spotrebičoch s väčším výkonom. Úspora energie za rok sa môže na jednu domácnosť pohybovať na úrovni desiatok eur. Osadenie meracieho miesta novým meracím systémom sa dá zrealizovať na úrovni stoviek eur, čiže ak bude návratnosť cca desať rokov, tak to nebude až také atraktívne. Takže domácnosti by si mohli svoju spotrebu upraviť najlepšie cez dynamické tarify, priemyselné podniky s regulačným výkonom nad 100 kW cez flexibilitu,“ hovorí T. Rajčan.

Zdroj: ATP Journal